Upozornenie občanom

Číčovský kaštieľ bol postavený v roku 1657 v renesančnom slohu. Vnútorný palác obkolesovalo opevnenie so štyrmi nárožnými baštami. V roku 1764 kaštieľ poškodila povodeň a neskôr aj požiar. V roku 1776 bol palác zbúraný a budovy opevnenia upravené na barokovo - klasicistický kaštieľ s čestným nádvorím. Pri kaštieli je pozoruhodný park. Gróf János Waldstein - Wartenberg (1809-1876), bol významnou postavou priemyselného rozvoja Žitného ostrova (napr. cukrovar v Tôni) a zaslúžil sa o reguláciu vnútorných vôd územia, dvodnenia rozsiahlych močaristých plôch, keď bol jedným zo zakladateľov Žitnoostrovského spolku na reguláciu vôd. Bol najvýznamnejší obyvateľ kláštora.

V kaštieli pri prehliadke Žitného ostrova sa v roku. 1855 ubytoval cisár František Jozef I. a v roku 1856 grófa tu poctil návštevou. Na kaštieli previedol na konci 19. storočia romantické úpravy. V roku 1905 veľkostatok s kaštieľom sa stal majetkom rodiny Kálnokyovcov. Vlastnili ho do roku 1945, keď im bol skonfiškovaný. 

R. 1946 sa sem nasťahovali kolonistické slovenské rodiny a potom v rokoch 1949 -1983 sa budova využívala na školské účely (ZŠ). Preto boli na kaštieli prevedené veľmi nevhodné úpravy a prestavby. Schátralá budova potom stála opustená a rozhodovalo sa o jej využití. V roku 1992 ho Kálnokyovci získali v rámci reštitúcie späť a pekne obnovená budova sa znova stala sídlom rodu. 

Kaštieľ je trojkrídlová budova na pôdoryse s tvarom so štyrmi nárožnými ušnicovými rizalitmi. V budove je zriadená súkromná kaplnka v miestach, kde bola aj predtým. 

Historický park kaštieľa o rozlohe vyše 5,5 ha bol založený v 2. polovici 18. storočia po prestavbe kaštieľa a do dnešnej podoby upravený a rozlohy rozšírený v 2. polovici 19. storočia. Je to jediná ukážka málo narušeného parku v okrese Komárno. Park vznikol postupnou úpravou lesa. Na jeho území sa nachádzajú tri umelé vyvýšeniny: „Ružový kopec“, „Peklo“ a „Nebo“. Tieto sú dnes už značne poškodené. Súčasťou parku je jazero a prietočný kanál. 

Jediný náznak pravidelnej úpravy parku je pred priečelím kaštieľa v podobe strihaného buxusu. Rastú tu dreviny pôvodnej vegetácie, ako aj exotické stromy, medzi nimi aj mohutné exempláre. Po roku 1945 parku nebola venovaná náležitá pozornosť, ku ktorej sa pridružila povodeň v roku 1965. Veľmi prerastený a zanedbaný park bude po rekonštrukcii obnovený súčasným majiteľom do pôvodnej podoby.

Dnešný dom č. 196 je secesná kúria postavená v roku 1911 Jánoson Décsym, ktorý dlhý čas bol obecným notárom a zemepánom. Kúria bola postavená na mieste domu rodiny Nagyových. Kúria je prízemná stavba na pôdoryse s tvarom L so štvorosovým priečelím, na plytkom dvojosovom rizalite s dvoma jednoduchými a dvoma krajnými združenými oknami. 

Budova nesie výrazné architektonické znaky secesnej architektúry a je riešená v duchu meštianskych domov. Kúria je majetkom potomkov Jánosa Décsyho dodnes.

Obec zdobí viacero menších pamiatok a pamätníkov. Pri rímskokatolíckom.kostole stojí baroková kamenná socha sv. Jána Nepomuckého, ktorú v poslednej tretine 18. storočia dali postaviť Zichyovci. Vo výklenku priečelia kaštieľa je umiestnená plastika Madony zo začiatku 19. storočia. Socha po roku 1945 bola umiestnená v miestnom rímskokatolíckom kostole a výklenok bol zamurovaný. 

Po rekonštrukcii v roku 1993 bol výklenok obnovený a socha bola osadená na pôvodné miesto. Pri ceste na Veľký Meder stojí drevený prícestný kríž s maľovaným plechovým korpusom, ktorý na začiatku 20. storočia dala postaviť rodina Kálnokyovcov. V Kereszt majeri stojí veľký kamenný prícestný kríž s liatinovým korpusom, ktorý v roku 1875 dali postaviť manželia Waldsteinovci. 

Okolo kríža je kovaná ohrada. V miestnom cintoríne stojí jeho ústredný kríž z umelého kameňa s liatinovým korpusom, ktorý bol postavený miestnymi rímskokatolíckymi veriacimi v roku 1979. V ohrade rímskokatolíckeho kostola je pamätník r. k. obetiam I. svetovej vojny z ružového mramoru s 23 menami tunajších obyvateľov. Pamätník riešený na spôsob Božej muky z 30. rokov 20. storočia je dielom komárňanského kamenára Viktora Komáromiho. 

V cintoríne sa nachádza moderný pamätník obetiam I. a II. svetovej vojny s menami 128 tunajších obyvateľov odhalený v roku 1992. Bronzový reliéf Madony je dielom známeho sochára Jánosa Nagya. K pamätníku patria 4 vyrezávané kopije z roku 1993 od Gézu Nagya. Komplex dopĺňa ozdobná studňa z roku 2002, mreža je ovplyvnená sedmohradským motívom. 

V Parku mládeže sa nachádzajú 4 vyrezávané drevené kopije na počesť 13 aradských mučeníkov maďarskej revolúcie 1848/49 z roku 1999 od rezbára Gézu Nagya. V roku 1996 bol tu odhalený pamätník záboru vlasti 896-1996 a pamätník k 825. výročiu prvej písomnej zmienky o obci - 1172-1999-825 - Sysou, ktoré vyrobil kamenár József Györi. Vzadu je drevený kríž s vyrezávaným erbom Uhorska z roku 2002, ktorý je darom spriatelených maďarských obcí. V záhrade kalvínskej fary stojí drevená vyrezávaná kopija na pamiatku 455. výročia reformácie cirkvi z roku 2002 od Gézu Nagya. Pred novou budovou ZŠ stojí vyrezávaný drevený pamätník venovaný pamiatke všetkým tu pôsobiacim učiteľom. Dielo Gézu Nagya bolo odhalené roku 2002. Pred školou stojí drevená vyrezávaná kopija na pamiatku 50. výročia znovu otvorenia školy s vyučovacím jazykom maďarským 1949 - 1999 od Gézu Nagya.

Vo východnej časti obce sa nachádza dodnes funkčná artézska studňa vyhĺbená okolo roku 1920.

Zástavba ľudovej architektúry sa v obci zachovala iba čiastočne, zničila ju hlavne povodeň v roku 1965. Pôvodné domy postavené na úzkych parcelách technikou nabíjanej hliny, omazané a obielené boli do ulice obrátené jednoosovými priečeliami, ktoré boli zakončené doskovými trojuholníkovými štítmi. Domy boli do dvora obrátené krátkym podstením a kryté trstinovou strechou. 

Boli v nich dve či tri obytné miestnosti (predná či čistá izba, kuchyňa či pitvor s otvoreným ohniskom a poťažne zadná izba, ktorá mohla byť aj komorou) s drevenými trámovými stropmi. Dlážku tvorila udusaná hlina, neskôr v pitvore bola nahradená keramickými dlaždicami. Takto v pôvodnom stave sa zachoval Göghovský dom č. 7 (ale z nepálených tehál) z 2. polovice 19. storočia (dom tu stál už 300 či 400 rokov na vyvýšenom mieste). 

Dnes je v dome expozícia ľudového bývania, ktorá bola slávnostne otvorená 3. novembra 1984. V obytných miestnostiach je zariadenie zozbierané v obci, v komore sú poľnohospodárske nástroje a zariadenie dennej potreby. Hodnotný je aj dom č. 247 postavený v roku 1847, ale s murovaným štítom s dvoma svetlíkmi. Na začiatku 20. storočia sa stavali dvojosové domy s dvojosovými priečeliami, v niektorých prípadoch ich rozširoval vstup zväčša na pilierovú chodbu. 

Zámožnejší gazdovia priečelie spestrovali secesnými architektonickými prvkami (č. 60 z r. 1927). Dom Kopsaovcov mal charakteristický trojuholníkový štít v štýle tzv. ľudového baroka. Lodníci ako zámožnejší obyvatelia si okolo roku 1920 stavali prízemné obdĺžnikové domy so štvorosovými priečeliami a zasklenými vstupnými verandami podľa vzorov meštianskej architektúry (č. 77 Lajos Fél a č. 89 N. Cseh). V dvoroch domov stoja samostatné budovy letných kuchýň, komôr, šôp a vahadlové studne, ktoré zväčša boli nahradené kolesovými studňami.

https://csemadok.sk/publikaciok/csicso-oroksege-targyi-es-szellemi-oroksegunk/